Arabský plnokrvník

Pôvod:

Hovorí sa,že arabské kone vyšľachtili arabskí beduíni na púštiach Arabského poloostrova.Nie je pravda, že to bolo tesne pred érou alebo počas éry proroka Mohameda. Prorok Mohamed dostal do rúk už hotového arabského koňa stačilo naň už len sadnúť a víťazne bojujúc šíriť nové náboženstvo. Na druhej strane má prorok Mohamed aj tak nehynúce zásluhy na rozvoji chovu arabského koňa. Prorok Mohamed na základe tragickej osobnej skúsenosti pochopil strategickú výhodu vojaka bojujúceho na koni v porovnaní s vojakom peším alebo s vojakom sediacim na ťave. Preto chov koní inštitucionalizoval - priame pokyny pre chov koní zanechal vpísané do predpisov pre veriacich (Hadít).

Charakteristika:

Výška v kohútiku 150 - 160 cm
Hmotnosť 490 kg

Arab, so svojimi malými zahnutými ušami, jasnými očami,dokonale odolnými kopytami, okázalo preliačeným (konkávnym) profilom a prepychovou hrivou a chvostom, je koňom snov.Arab je nepopísateľne krásny,je to asi najčistejšie,najstaršie plemeno zo všetkých.Nie je len krásny,ale aj veľmi vytrvalí,životaschopný,dokáže rýchlo zrýchliť a sú to ľahké a vyrovnané jazdecké kone.

Arabi ho volajú koheilan, čiže ,,čistá krv skrz na skrz", a to je asi nejlepšia a najpresnejšia charakteristika arabského koňa. Zostal neovplyvnený prímesou cudzej krvi a zachoval si svoje typické a ohromujúce charakteristické vlastnosti.

Arab je svojím exteriérom a vzhľadom úplne jedinečný; jedným z najvýraznejších rozdielov od ostatných plemien je počet stavcov chrbtice: všetky ostatné konské plemená majú 18 párov rebier, 6 bedrových a 18 chvostových stavcov, arab má 17 párov rebier, 5 bedrových stavcov a 16 chvostových stavcov. Táto nevšedná kostra prispieva k jeho kompaktnému chrbtu a vysokému držaniu chvosta.

Má aj ďalšiu jedinečnú črtu známu pod názvom mitbah , je to uhol medzi hlavou a krkom. Jeho malá hlava, ktorá sa k papuli zužuje (papuľu má mať takú malú, aby sa zmestila do zaoblenej dlane), je nasadená vysoko na svalnatom krku. To vyúsťuje do zakrivenej šije a umožňuje hlave nesmiernu pohyblivosť a otočeniu takmer do všetkých smerov.

Pre plemeno je ďalej jedinečná tzv. džiba (jibbah), vyvýšenina štítovitého tvaru medzi veľkými, široko umiestnenými očami, siahajúca nahor k bodu medzi ušami a nadol do hornej tretiny čelovej kosti. Jeho elegantný krk sa pôvabne klenie k oblému kohútiku a silným šikmým pleciam, pričom jeho krátky chrbát s vysokým zadkom je výrazne konkávny. Má široký hlboký hrudník, ukrývajúci neobyčajne silné pľúca, vďaka ktorým má plemeno schopnosť veľmi dlho podávať dobrý výkon. Arab sa tak stáva ideálnym na vytrvalostnú jazdu. K tomu sa pridružujú čisté pevné nohy, vyzerajúce síce útlo a krehko, no hovorí sa, že obvod záprstia arabov je väčší ako u iných plemien, ako aj zdravé kvalitné kopytá takmer dokonalého tvaru.

Naozaj, koľko araba chvália za jeho krásu, toľko si ho ctia aj za jeho rýchlosť a vytrvalosť, ako aj za atletickosť. Na jeho akciu je radosť pozerať sa - pohybuje sa voľne a ľahko, akoby na pružinách - a vyzerá, ako keby sa vznášal. Dlhá hodvábna hriva a chvost, ktorý nesie nezvyčajne vysoko, tiež prispievajú k okúzľujúcemu vzhľadu tohto koňa. Arab nie je veľký kôň, málokedy je vyšší ako 150 cm.

Najbežnejšou farbou je sivá farba, ktorá, ako u všetkých koní, vekom bledne, posilňuje jeho rozprávkovú krásu. Arabi však môžu mať akúkoľvek jednoliatu farbu: ryšavú a hnedú alebo tmavohnedú. Čierna farba v minulosti nebola veľmi obľúbená, keďže silno pohlcuje teplo a vraník v púšti by tak nebol najvýkonnejší. Starostliví chovatelia urobili všetko pre to, aby túto farbu vylúčili zo svojich uznávaných pokrvných línií. Dnes však už väčšina Arabov nežije v púšti a vrané kone sa stávajú čoraz obľúbenejšími. Srsť, ktorá má najmä u ryšiakov a svetlých hnedákov vysoký lesk, je jemná a hodvábna, takže pod ňou vidno žilky. Toto nádherné staré plemeno ovplyvnilo mnohé dnešné novodobejšie plemená koní.

Vraník: Srsť musí byť čierna bez stopy po hnedých chlpoch. Hriva a chvost musia byť tiež čierne, kone však môžu mať biele znaky na nohách a na hlave.

Ryšiak: Sfarbenie tela je červenohnedé bez čiernych škvŕn. Hriva a chvost majú buď bledší alebo tmavší odtieň ako telo. Sú rozličné  druhy ryšiakov napríklad svetlý, červený a tmavý ryšiak. Jednotlivé druhy určuje červenozlatistý odtieň srsti.

Hnedák: Telo má hnedú farbu s čiernou hrivou a chvostom, občas s bielymi ponožkami alebo pančuchami a bielymi znakmi na tvári. Hnedáky mávajú čierne škvrny na koncoch uší a na dolnej časti nôh. Je niekoľko druhov hnedákov: svetlý, pravý, zlatý, červený a srnčí hnedák. Určujúce je množstvo svetlohnedých alebo tmavohnedých chlpov v srsti.

Sivko (beluš, belko): Má tmavý kožný pigment a jeho srsť pozostáva z čiernych a bielych chlpov. Tieto kone sú pi narodení zvyčajne tmavšie a vekom osvetľujú. Poznáme rozličné typy sivej: bledý belko, ktorý je vlastne biely; muší belko - na bielej srsti sú roztrúsené škvrny tmavých chlpov; kovový belko, ktorý má výrazne tmavosivú srsť; a grošovaný, ktorý má na sivom podklade tmavé škvrny.

Využitie:

Arabský plnokrvník má schopnosť udržiavať si svoje kvality u svojho potomstva a preto je využívaný po celom svete ako zakladateľ a zlepšovateľ plemien koní viac ako ktorékoľvek iné plemeno. Arabskú krv majú všetky teplokrvné a niektoré chladnokrvné plemená, ale aj mnohé plemená poníkov. Niektoré plemená od neho svoju existenciu priamo odvodzujú (anglický plnokrvník, shagya-arab). Za arabského plnokrvníka je v súčasnej dobe považovaný kôň evidovaný a akceptovaný WAHO (World Arabian Horse Organization), pričom predpokladom je preukázateľný pôvod smerujúci k originálnym arabským kmeňom koní. 

Pre svoju rýchlosť a temperament je arabský plnokrvník využívaný v dostihách, vzhľadom na vytrvalosť a odolnosť v endurance súťažiach, ale i v iných jazdeckých disciplínach,ako aj na vytrvalostných súťažiach,aj hlavne vo westerne.

Zdroj: https://horses-in-the-city.blog.cz/1008/arabsky-plnokrvnik