Plemená koní

Niektoré plemená koní nás doslova berú za srdce. Platý to predovšetkým o Arabských koňoch. Su očarujúce, nádherné, inteligentné a hravé, dychťacie po styku s ľuďmi. Zaujíma ich všetko nové. Snažia sa vzhovieť tým ľudským tvorom, o ktorých sa domnievajú, že su ich najdrahšími.

Frízske kone sú veľmi mierumilovné a pokorné, voči tomu, kto s nimi dennodenne pracuje, ale v okamihu, keď získajú volnosť, odpútajú sa od zeme a vznášajú sa nad ňou, s povievajúcov hrivou, "operenými" nohami a ohromným chvostom, ktorý vyzerá, akoby bol vytvorený z vĺn čierneho vlásia. Boli vyšlachtené na to, aby zapôsobili svojím predĺženým klusom podla zvláštneho frízkeho sviatku Sjessu. Keďže sú to úžasne drezúrne kone, su ideálne pre prácu v cirkusoch. Nijaká prehliadka koní nebude bez ich vystúpenia sláviť úspech.

V rôznych disciplínach najmodernejšej drezúry môžeme obdivovať aj ich blízkych príbuzných, Andalúzske kone zväčša so sivou srsťou a vznášajúcou sa hrivou. Pred stáročiami boli cvičené na to, aby sa zhostili caprioly a pesady ako súčastňi výhodnej bojovej stratňegie.

Neskôr sa výcvik koní stal umením a v súčasnosti predvádzajú Lipické kone tieto figúry v španielskej jazdeckej škole vo Viedni.
 
Po celej Európe nachádzame rozličné plemená, ktoré sa vyvinuli z predkov koní chovaných pre špeciálne cojenské účely: kone pre potreby vojenskej jazdy vo vojnách, kone pohodlné na jazdenie a napokon kone schopné zdolávať prekážky. Nasledujú kone využívané na plácu - silné plemená, ktoré ťahajú vozy, prepravujú tovar a pomáhajú pri orbe na poliach. Chrbty týchto koní niesli zodpovednosť za výsledky poľnohospodárstva. Mnohé priniesli ľuďom úrodu a zabezpečili im bohatstvo a prosperitu. Nanešťastie, po tom, ako ľudia zaviedli stroje, väčšinu z nich už viac nepotrebovali, a tak ich pozabíjali. Iba pre desaťročím si ľudia uvedomili, že musia venovať týmto starým plemenám ochranu ako prejav uznania za všetku prácu, ktorú vykonali ich predkovia. V dnešnej dobe zažíva Európa a Amerika renesanciu v chove ťažných koní. Staré plemená ako Ardénsky kôň, Percheron, Norik, Bretónsky kôň a iné sa opäť stávajú známymi.
 
Milovnňici koní veľmi často podceňujú hodnotu plemien poníkov. Považujú ich za kone pre deti a nevenujú im patričnú vážnosť. Dnes, keď sa cena poníkov môže ľahko pohybovať okolo trojnásobku ceny pomerne dobre vycvičeného výstavného koňa, si ľudia uvedomujú potenciálnu hodnotu týchto "malých koní". V priebehu dejín sa poníky využívali pri poľnohospodárskych prácach a pri ťahaní vozov rovnako ako ťažné kone. Napríklad v Nórsku, odkiaľ pochádza Fjordský pony, našli tieto poníky uplatnenie na strmých kopcoch pozdĺž Fjordov, teda tam, kde vädčšie kone nemali dostatok priestoru, aby mohli úspešne vykonať svoju prácu.
 
V Írsku bol kedysi Connemarský pony skutočným pracovným plemenom, vhodným na ťahanie povozu. Len počas výkendov ich farmári nechali súťažiť proti sebe. V súčasnisti Connemarskí chovatelia pestujú svojich poníkov - skokanov - pre medzinárodné súťaže. Stáročia chovala každá krajina také kone, ktoré potrebovala.
 
Dedičné vlastnisti väčšiny plemien zušlachtili Anglické plnokrvníky a arabské kone.
 
Ale vlastná rozdielnosť plemien je výsledkom selektívneho chovu, ktorý uskutočňovali rozliční chovatelia. V budúcnosti bude existovať dopyt po kvalitných zvieratách a pod tlakom intenzívneho dopytu a ľudí sa budú chovať aj kone najvhodnejšie pre súťaže a rekreačné jazdectvo. Založené tak na westernovom, ako na anglickom jazdeckom systéme. A napokon, teraz, keď už nie je nevyhnuté, aby nám kone zaistili každodenné prežitie, je tu ešte jeden veľmi významný dôvod pre ich chov - láska, ktorú k nim cítime, keď ich spoznávame.

Zdroj : https://konisky.blog.cz/1107/plemena-koni-a-ich-charakteristika
Vytvorte si web stránku zdarma! Webnode